news

„Wintereinbruch“ – jarný prašan v Alpách

By on May 23, 2013
freeriding hardly 2

„Wintereinbruch“ sa domácou rečou označuje veľmi priaznivá poveternostná situácia keď v priebehu aprílovej noci napadne aj pol metra snehu. Aj vďaka takýmto príjemným vrtochom počasia sme koncom apríla prežili ešte dva mimoriadne pekné dni na Kaunertalskom ľadovci a v našom obľúbenom Söldene. V skorých dopoludňajších hodinách bola nad 2300 metrov kvalita snehu stále výborná, prípadne keď na slnečných stráňach začalo povoľovať, tak to bolo parádne jazdenie vo firne. 14. mája sme powderovým dňom uzavreli zimnú sezónu – ako každý rok a ako vždy tam, kde sme ju aj začali – na Hintertuxe.

V predposledný aprílový víkend položilo opäť najviac v Söldene. Posledný check lavínovej situácie dáva tušiť “smrtonosný kokteil” - pol metra nového snehu na starej premočenej vrstve pri teplote cca +4 stupne vo výške 2000 metrov. 8:20 sedíme na lanovke smer Gaislachkogel. Napriek tomu, že sme pripravení sa spúšťať straight & fast lines aby sme ušli pred takmer istými odtrhmi, nič sa nekoná. Horný úsek  Gaislachkogelbahn je uzavretý a tak lepšou cenu útechy je členitý terén Stabelebahn. Na severne orientovaných svahoch nesvietilo slnko ešte vôbec a preto čerstvý sneh nesadol na betón. Za prvé dve hodiny sme sa na tejto kilometer dlhej lanovke so 400-metrovým vertikálom dokonale vyšantili v príjemnom polmetri snehu. Strmé pláne striedali riedke stromčeky a malé žlabíky medzi skalami.

this is freeriding

Keď zasvietilo ostré jarné slnko presunuli sme sa ďalej na ľadovec a s nami aj všetkých ostatných (nás prenasledujúcich) asi 20 freeriderov toho dňa. Približne o jedenástej ustal vietor na ľadovci natoľko, že spustili lanovky. Niekoľko jázd v hmle dalo tušiť, že aj tu leží pol meter nového snehu typu powder. O pol druhej prišla naša chvíľa! Oblaky odfúklo. Rettenbachferner a miestny severovýchodný strmý face opäť nesklamal. Rýchle jazdy s otvorenými oblúkmi pozdĺž charakteristickej ľadovcovej trhliny pripomínali skôr január a pekné „zimné“ jazdy sme si dali aj južným smerom na Tiefenbachferner.

Keď sa však povie jarný pojazd, vždy mi „príde na um“ Kaunertaler Gletscher. Niežeby sme sa kvôli ubúdajúcemu snehu vo voľnom teréne museli uchýliť do tamojšieho parku. Práve naopak – môžeme jazdiť zaujímavé varianty, ktoré sme počas celej zimy nejazdili. O to dôležitejšia je atmosféra malebného a neveľkého strediska pričom my  sa už tiež na jar za ničím nenaháňame.

Najlepšie čo môže freerider na Kaunertal Gletscheri urobiť, je vyviezť sa kabínkou až na Karlesjoch a následne mierne traverzovať k niekdajšej vrcholovej stanici trojsedačky Wiesejaggl. Tam začína prekrásny kotol so strmými pláňami, ktorý postupne prechádza do otvorených pláni s hravými dropíkmi. Je to asi tisíc výškových metrov nadol, ale pekne plynulo s dojmom dlhej jazdy bez kríženia zjazdovky a množstvom zaujímavých terénnych foriem.

Druhou, možnosťou je vyviezť sa vlekmi v ľavej časti strediska do sedla Nöderjoch a sprobovať Munchner Variante. Zozačiatku vedie zjazd panenským kotlom, ktorý neskôr plynule prejde v nekonečné alpské pláne. Vskutku malebný dojem z nespútanej divočiny pri jazde dopĺňa neustály výhľad na najväčší tirolský ľadovec Gepatschferner. Keďže my sme si tento pôžitok dopriali až počas posledného aprílového týždňa s malými prerušeniami jazdy sme sa radi zmierili. Obetou matke prírode bola našťastie iba jedna palička, ktorá nám ušla pri preskakovaní potoka v lyžiarkach. Tento zjazdík dĺžky asi 4,5 km s klesaním 1500 výškových metrov takmer určite možno zaradiť do tirolskej zlatej zbierky najkrajších zjazdov.

Keď už veľa freeriderov už zavesilo zimu na klinec, my sme ešte stále dokázalii nájsť zaujímavé jazdenie. Minulý týždeň v utorok sme úspešne pojazdili aj na Hintertuxe, kde nás na záver sezóny čakalo 30 cm vynikajúceho prašanu, slniečko a typicky zimné teploty. Keďže ludí bolo skutočne málo, nepojazdený prašan ležal aj v tesnej blízkosti zjazdoviek. Mäkkučké dopady nás nabádali skúšať rozličné dropíky v oblasti Kasererov alebo si to na veľmi otvorené oblúky pustiť zaprášenými pláňami popod Gletscherbus 3. Prekvapujúco fajný a nikym nepojazdený prašan ležal aj na širokých pláňach popod dvojsedačkou Lärmstange. Aj keď už šesťsedačka z jamy na medzi stanicu Sommerberg neťahala, krátky výšlap nám spetrovali všadeprítomné svište. Na Hintertuxe však možno zažiť výhľady ako nikde inde – ponad Brennerpass bolo vidieť celý prierez Álp od Bolzana cez hlavný hrebeň až po Innsbruck.

Na konci zimy ma tento výhľad svoje čaro – „pozri to je Zuckerhuttl a ten ľadovec pod ním som zišiel až na zastávku v doline“ alebo „toto určite musí byť Similaun, pod ním sme išli ten nekonečný zjazd do Ventu…“ Skrátka:  táto zima bola úžasná, pretože sme si dávali dlhé zjazdy alpskou divočinou, pretože sme mohli lietať cez naprášené powder pillows a pretože sme našli nových kámošov, s ktorými sme si užívali slobodu a radosť z tohto športu.

Tomáš Holienčík & Terez Bezrouková

One Comment

  1. sabo

    June 8, 2013 at 11:54 am

    like it

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA Image

*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

*