news

Tauplitz prekvapko, Marek P. report

By on January 10, 2013
Tauplitz

Prvý deň na lyžiach bol po novom roku na spadnutie, ale chýbal mi ten správny „kick“ Ja po vydarenej poslednej sezóne a moja segriš Mária, za čo jej týmto ešte raz ďakujem zato, že som mal možnosť ísť do AT, ktorá nemala tú česť stáť na lyžoch tri sezóny. Ten spomenutý „kick“ prišiel až potom čo som naďabil na link od Tonyho o tom, že Štajersko a ďalej na Tirolsko bude poriadne zasypané snehom. Nepotreboval som veľa a po prieskume vhodných lokalít som volil Tauplitz.

Som lokal rider a Tauplitz je len štvrtým strediskom čo som navštívil v AT za celé tie roky, ale zostane mojim žolíkom. Snehu ani v AT nieto, všetko sa láme na 1000m a 1900m je to už nakladač! V Pondelok dolu pršalo, tak isto aj v utorok okolo +5, hore -2 snehové zrážky. V stredu skoro plech, dopadlo navyše 20cm snehu (celkovo 225cm), ale zato teplota stúpla na 0°C. Do stredy sa dalo jazdiť len na pasienkoch zo Schneiderkogel a po obede pustili aj Gipfellift. Slabá viditeľnosť, ale tušil som že sa skoro budú diať veci! Prázdne stredisko, nikde nikoho takže som si mohol dávať čokoľvek dostupné a bezpečné. Stehenné a chrbtové svalstvo bolo primerane rozcvičené a pripravené na stredu. Sledovanie zrážok, počasia a lavínového nebezpečenstva je dnes už hádam samozrejmosť, preto som vedel, že ráno bude epochálne. Aj tak bolo! Viditeľnosť pomerne dobrá (slnko po obede) čerstvý sneh a ešte dobrá teplota. Na lanovke som skoro z kože vyskočil. Okamžite som zadelil na plno prvú lúku z vleku na zahriatie a test podmienok. Dopadlo to na jednotku! Odistil som časovanú bombu „BackCountry skiing“.

Ťahali všetky vleky a ja som sebecky lietal hore a dolu. Nebol čas na zastavenie! Nič také ako bolesť a unava ma nemohla zastaviť. Všetko, alebo nič. Nezastavil som sa ani na chvíľu. Hlboký sneh, naviaty, kosodrevina, stromy, pády, rýchlo potom zasa pomaly. Hnala ma neuveriteľná chuť si poriadne užiť na snehu. Všetko počmárané! A nebol som tam sám. Do strediska prišlo veľa domácich, občas sa mi to zdalo ako súťaž, kto sa skorej podpíše na snehu. Bolo tam toho ale dostatok pre všetkých a počas lyžovania som nemyslel na nič iné ako na ostatných „lokal riderz“, aké by to mohlo byť keby mali tú šancu tu teraz byť. Endorfíny sa mi miešali so sezónami na Svk, vybuchoval som radosťou, ale mal som dostatok času zvážiť riziká.

V Stredu tu zasypalo dvoch so zraneniami, videl som lavíny cez 100m spustené „nadržancami“, takže i keď som si veľmi prial dať poriadny „BigMountain“ neriskoval som. V utorok bola 4-rka lavínové a streda 3-jka. Išiel som na istotu v terénoch, ktoré som ľahúčko zvládal. Chvíľu som pojazdil s lokálnymi z Grazu, ABSka obaja a bolo vidieť že dlho trávia čas na lyžiach. Jumpy na switche, 360tky no problem a to ako tvrdili bol ich prvý „pow day“. Netrúfli si ani oni na terén z Schneiderkogel rovno dolu na Großseelift. Pekne dolu po hrebeni na nižšie miesta. Bolo tam toho až príliš veľa nepočmáraného. Takýto bol teda náš štart sezky. Verím že sa skoro budeme spolu radovať aj na našich svahoch, bo to najkrajša vec pod slnkom.

Ride On.. Marek..

2 Comments

  1. marek

    January 11, 2013 at 2:26 pm

  2. Marian Ligda

    January 11, 2013 at 11:22 am

    cestovanie za prasanom, to je zivot freeridera

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA Image

*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

*