news

POWDER finder – Vďační lyžiari a šitfak kondišns

By on January 20, 2014
powderfinder1

Prvú lastovička v súťaži Powder Finder 2014 z Vysokých Tatier od “umnadomaprodaksn” posiela Ivo Sčesný. Hodnotiť, zdielať alebo komentovať môžete priamo na stránke POWDER finder.

Popis videa: Začiatok januára a stále nepadá.Tretieho sme sa ale aj tak rozhodli ísť pohľadať to, čo nie je. Šitfak kondišns nás čakali už cestou na Popradské pleso, miesto vysneženej cesty, kde by sa dalo šlapať na Mirkových vopred nalepených pásoch, len asfalt miestami pokrytý tenkou vrstvou ľadu. Ešte po tme (a samozrejme bez čeloviek, lebo mať čelovku v tme je moc mejnstrím) sme pripli lyže na ruksaky a davaj het. Nevedeli sme kam, len sme šli. No keď sme ju zbadali, bolo rozhodnuté. Vysoká! Preplížili sme sa popod konáre kosovky do Zlomísk a šľapali po zamrznutom chodníčku do Dračieho sedla. Stále nič moc, no keď sme vyšli nad pásmo kosodreviny vedeli sme, že sa oplatilo! :)

Pod nami more oblakov, snehu nie veľa, ale dosť na pojazd a deň začal byť krásny. Pod \”centrálnym\” žľabom sa nám zdalo, že je nejaký menší, ako sa zdá zdola a že je vňom menej snehu ako sme čakali, ale aj tak to ideme skúsiť. Po polhodine \”šlapania\” s cepínmi v ruke sme prišli na to, že som opäť raz netrafil cestu . Neboli sme totižto v centrálnom žľabe, ale na 4 metre širokej polici 15 metrov nad ním. Mačky sme mali stále v ruksaku, lebo \”šak ešte netreba, to nebudeme tuto obúvať\” keď zrazu už sa obúvať, kvôli strmosti svahu nedalo =).

Nebudem klamať, bol som kvalitne dosratý, keď sme traverzovali po nie dobre spevnenom svahu a pod nami 10-15 metrová stienka. A tak, keď prišla prvá (a jediná) možnosť ako zísť do centrálu neváhali sme, ale už sme ani nešli ďalej, mal som dosť. Projekt Vysoká teda stále ostáva otvorený, no lepšie bude asi počkať na snehové podmienky. V žľabe bol totižto hore čistý ľad a tak som ako profesionálny frískijer celý vrch len zošúchal. Nižšie to už bolo lepšie, už som aj skákal . No a Miro, ten si to celé užil. Jeho zhodnotenie kvality snehu \”ja sa bavím\” to len potvrdzuje. Jazdili sme kade tade, cez Dračie sedlo naspäť dole do zlomísk. Jazdilo sa skvele, od ľadu hore, cez nafukané 3 centi prachu pod sedlom, až po hnusnú škrupku, ktorá úplne vyhadzovala. Všetko sme našli. A tá kopa odkrytých šutrov znamenala len to, že sme mohli častejšie skákať. Lebo svet okolo je taký, aký si ho spravíme. Môžme sedieť dole pri pive a nadávať na najhoršiu zimu. Alebo môžme ísť hore, pobojovať a užiť si každý oblúk, užiť si hory, užiť si slnko, užiť si slobodu. Je to len a len na nás :)