news

Freeride Safari: Prechod Stubai – Solden – Pitztal

By on February 25, 2013
Windachtal c

Upozornenie! V tomto reporte opisované lyžiarske terény sa nachádzajú vo vysokohorských terénoch centrálneho Alpského masívu, kde sú freerideri ohrozovaní nie len lavínami a padaním skál ale aj ľadovcami, ktoré sa neustále pohybujú a ich povrch sa mení. Vznikajúce trhliny, hlboké v niektorých prípadoch až 150 metrov, sú miestami len ťažko rozpoznateľné a v prípade pádu do niektorej z nich je smrť takmer istá! Tento report nemôže byť v žiadnom prípade chápaný ako odporúčanie pre vykonávanie športových aktivít v spomínaých lokalitách!

Tirolsko by sa dalo jednoducho popísať ako jedna veľké dolina Inntal, z ktorej smerom k hlavnému alpskému hrebeňu vychádza približne 12 menších dolín (napr. Zillertal, Stubaital, Oetztal alebo Pitztal). Lyžiarske strediská sa poväčšine rozkladajú v blízkosti hrebeňov oddeľujúcich tieto doliny. Vrchné hranice vlekov sú nezriedka vo výške cez 3000 metrov, pričom absolútny primát drží stanica na vrchole Hinterer Brunnekogel na Pitztaler Gletscheri vo výške 3440 metrov nad morom.

Prirodzene, z jedného strediska často vidieť do druhého a možnosť takého prechodu ma vždy lákala. Pred dvomi rokmi som sa prvý krát spustil zo Stubaiského ľadovca do Soldenu v susednom Oetztali, pred rokom som to zvládol dotiahnuť  v ten istý deň ďalej na Pitztaler Gletscher. Vzdušná vzdialenosť činí údolnej stanice Stubaier Gletscher – Mutterbergalm a údolnej stanice Pitztaler Gletscher – Mittelberg, činí odhadom približne 30 kilometrov. V prípade tohto „safari“ výletu ani tak nejde o vzdialenosť, ide o veľký zážitok. Štatistiky tvrdia že za poslednú dekádu sa počet ľudí lyžujúcich mimo zjazdových tratí v Tirolsku zdesaťnásobil. Preto momenty, kedy lyžujeme 9 km dole dolinou porovnateľnou s Malou Studenou dolinou, pričom prvé 4 kilometre robíme komplet prvú lajnu v nedotknutom prašane sú nezabudnuteľné.

Práve v prežívaní veľkosti hôr je Tirolsko úplne iným, než to čo som prežíval tri zimy na Chopku. Striedajú sa strmšie a plytšie úseky ale vždy keď človek pozdvihne zrak vidí pred sebou iba neskutočný priestor a všade navôkol končiare vysoké nezriedka 3500 a viac metrov. My sme prechádzali cez Stubajské a Oetztalské Alpy a najvyššie sme sa dostali do výšky 3200 na Schwarze Schneid v Soldene na ľadovci Rettenbach. Svoju trasu sme v nedeľu pred obedom začínali na Stubaiskom ľadovci odkiaľ sme sa cez nepoškvrnený prašam pustili smerom do Soldenu. Prašan po približne troch kilometroch vystriedal strmý západný svah na ktorom to „zarezávalo.“ Potom sme sa museli kilometer odpichovať a od Windachalm sme sa zase pustili po zasneženej lesnej ceste. Po zhruba hodine a pol sme dosiahli prvú medzistanicu – Solden Gailslachkogelbahn.

Solden považujem čo sa týka ponuky terénom za top freerideový spot v Tirolsku. Žľaby aj široké pláne zvažujúce sa zo severnej aj južnej strany do dolinky Rettenbachtal poskytujú v zime perfektné podmienky pre akékoľvek jazdenie. Na jeseň a jar prašan určite uchová ľadovec Rettenbachferner, kde sú perfektné podmienky na jazdenie už od novembra a to len kúsok od známej zjazdovky, kde sa jazdí úvodné kolo svetového poháru.

Keďže času sme nazvyš nemali vybrali sme si 1,5 km dlhý, žľab z Gaislachkoglu na sever so sklonom do 35 stupňov. Nebol v ňom síce prašan, ale ísť takmer dva kilometre v zajatí skál je tiež fajn. Po tom ako sme sa dostali na samý koniec strediska, kreslíme na ľudoprázdnej bočnej vetve ľadovca Mittelbergerferner prvé lajny v „champain powderi“. Medzitým ďaľšie krátke odpichávanie: samozrejme terén poznáme a vieme že rovno dole sa dostaneme iba k obrovským útesom, pod ktorými sú mohutné ľadovcové trhliny. Pred príchodom na údolnú stanicu Pitztaler Gletscherbahn sa podpíšeme ešte do jedného žľabu podobnému tým na Chopku. Opäť parádna jazda z jedného regiónu do druhého.

Pitztal je našou konečnou stanicou (gps track: http://goo.gl/03j5r ) . Preši sme cez tri doliny, jazdili dlhé hangy kde sme boli úplne sami. Mali sme možnosť vnímať veľkosť a krásu zasnežených hôr najlepším spôsobom – jazdou v prašane. Nabitý energiou sa ešte vyťahuje vláčikom na hore ľadovec. Sú štyri hodiny a šlapeme si ešte pre dojazdovú prémiu – Mittagskogel variante. Tritisíc dvesto metrov vysoký kopec a jeho rozložitá severná stena patria k tomu najlepšiemu čo v Tirolsku je. Strmý a členitý zjazd s prevýšením 1600 metrov a dĺžkou 4,6 kilometra veľmi pripomína steny aké sú vo freerideových videách z Aljašky. Prašan po kolená a široká možnosť výberu vlastnej lajny je vynikajúcou bodkou za dňom, ktorý skutočne bol výnimočným.

Text: Tomáš Holienčík

2 Comments

  1. RoboNova

    March 4, 2013 at 1:56 pm

    Zdravim,

    Super tip!
    Existuju na tento prechod nejake konkretne dostupne materialy, mapy a podobne? Solden a Stubai som parkrat navstivil, a do tohto by som sa na snowboarde a snezniciach rad pustil, kazdopadne tam teren nepoznam dost dobree na to, aby som sa pustil len tak naslepo.

    Pripadne, existuju vodcovia, ktori tento prechod sprevadzaju?

    • Tomáš

      March 30, 2013 at 4:53 pm

      Caves,
      vodcovia samozrejme existujú, ale podla toho čo som sa s niekolkými rozprával tak táto varianta sa jazdí veľmi málo. Vo všeobecnosti so snowboardom sa to ľahko mlže zvrhnúť na trápenie pokiaľ je veľa nového snehu a treba sa veľa odpichávať. Druhým úskalím je že potrebuješ tri rôzne skipasy (stubaier gletscher, solden, a pitztaler gletscher) takže cca 3x po 45 Euro. Takýto prechod v materiáloch nenájdes – niektoré bedekre majú nieco podobné ale s dlhým transferom z grießu do soldenu a zanením z tiefenbachu na mittelberger ferner. Proste prtom po mape a vela zisťovať od domácich. Ak budeš mať otázky napíš mi správu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA Image

*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

*