news

AK Haines – prašanový sen

By on January 26, 2014
7_na_ceste_res

Nápad isť sa povoziť na vrtuli do Haines vznikol niekedy vo februári 2012 v Sherpa Bare na Trangoške. Dohodli sme sa osvedčená dvojka – Romanesku a ja (Ondrej). V tú zimu bolo v Haines veľa snahu ale dáko sme to nedotiahli a tak sa výlet prelozil na neurčito. V marci 2013 sa nám  podarilo prežiť fajný výletík. Posledné dni pred odjazdom som trávil hľadaním veci, dávaním všetkého dokopy na kopu, balením, prebaľovaním…

Výlet začal v štvrtok skoro ráno – vyrazili sme z Viedne cez Frankfurt do Seattlu. Keďže je skoro ráno, tak nám babenka neráta 150e za lyže na hlavu a tak to hneď oslavujeme pivkami… V Seattli sme prešli cez imigračnú kontrolu ako nôž cez maslo a s napätím sme čakali či sa objavia naše hračky. Tašky prišli ale to čo nás fakt zaujímalo – naše hračky sa neukázali ani po hoďke čakania, tak sme tam odchytili dredáča a ten nám s úsmevom povedal, že naše hračky asi neprileteli. Postupne sa prepracovávame k dákej slečne vo feši uniforme, ktorá nám opäť s úsmevom oznamuje, že naše veci asi prišli ale že nevie isto. Naposledy sa nám stalo niečo podobne ale hračky sme si našli za colnou kontrolu a tak sa utešujeme, že nám ich rovno naložili do lietadla do Juneau.

1_letisko_haines_res male

V miestnej krčmičke si dávame aljašské pivko a prekladáme to dákou miestnou pálenkou z duba a po štyroch hodinkách v bare sa prepracúvame na náš posledný let.  Po 28 hodinách sa dostávame do Juneau, kde nám opäť a definitívne oznamujú, že naše hračky neprišli ale že vedia kde sú -  v Londýne. Nechápeme. Po chvíľke sa dozvedáme, že hračky sú vo Frankfurte a dôjdu ďalší večer. Nechávame si ich poslať rovno do Haines a ideme do nášho super plastikového hotelu. Po zistení, že kvôli búrke nebude v piatok fungovať žiadna doprava vyrážame do miestneho baru.

Trošku si dávame do nosov a ideme na kute. Piatok trávime v Juneau čakaním na zlepšenie počasia, dostávame sa do lietadla do Haines o 16:00 ale tesne pred odletom náš let rušia a tak sa s báglami ťaháme späť do plastikového hotelíku. Podarilo sa nám zakúpiť potraviny – fľaštičku Jacka a fľaštičku Crown Royal…

V sobotu ráno o 7:00 sadáme do lietadielka a vyrážame do big city of Haines. Čo je lepšie naše hračky prišli a idú s nami v rovnakom lietadle… Let do Haines je pohodička, nádherné výhľady vystupujeme a nechápeme – slniečko svieti a všade dokola sú nádherné hory. Okamžite nás berú do áut a vyrážame na bázu ktorá je na 33 míle diaľnice ktorá ide do Whitehorse. Báza je nádherná – zopár maličkých domčekov z preglejky, sem tam dáky karavan a jedna krčmička. Asi lebo tam predávajú aj benzín a všetko čo sa tu dá kúpiť.

10_Haines_pristav_res

Rýchlo vypĺňame papiere, lavínový kurz trvá asi dve minúty a ideme lietať. Berú to vážne ale zas neriešia… Je nám jasné, že si nás chcú najprv oťukať ale dostávame pekné jazdičky, ktoré majú zmysel. Večer nadšený zapadneme do mieste krčmy, dávame si nádherný burger, zapíjame pivkom a ideme späť na bázu kde náš ubytovali. Berú nás do Whitehouse Lodge. Totálny punk! Koska a Tranogška majú čo doháňať aby klesli na túto úroveň a to bývame v najlepšom dome…Veľa ľudí spáva v karavanoch a niektorí vodcovia len tak voľne pohodený v autách. Zato jazdia v nádherných a obrovských horách… Proste nádherná diera – prvú noc sa budím o 2:30 aby som si našiel čapičku na hlavičku makovičku a obliekol páperovú vestičku.

Ráno vstávame a ideme na raňajky a potom opäť jazdiť :-)  Našťastie už nám nedávajú dve americké vrecia z prvého dňa, ale na oplátku dostávame starého rakušáka a ten nám bráni aby sme sa dostali do dačoho strmšieho – ozaj strmého. Nádherné dve prvé jazdičky plne krásneho prášku a potom robíme nie príliš strmé jazdy ale prášok je hádam do pol lýtok… Roman začína vyzerať ako by všetok ten krásny sneh vyfetoval - úsmev od ucha k uchu a je na úplne inej planéte. Večer opäť dáke miestne pivka, ktoré sú fakt fajné a ideme na kute. Spím sladko do 3:30, keď sa opäť opakuje situácia a dávam si čiapočku na hlavičku lebo v tom prievane a zime sa fakt nedá spať. Ráno zisťujeme príčinu – medzi oknom a stenou si viem prestrčiť prsty von – proste nádhera hlavne, keď je vonku -20… Nič, čo by trochu striebornej pásky neopravilo a hneď je v izbe teplejšie. Keďže v izbe nemáme kúrenie, tak nám teplota v noci klesá len na prijateľných 12-13 C.

Idem oznámiť, že chceme lepšiu skupinu a stáva sa – dostávame rakúskeho horskáča a nemeckého vodcu. K tomu mladého punkáča, čo nás má vodiť a začína rock-n-roll. Hneď nás berie do strmých vecí. Sneh sa mení od krásneho hlbokého prášku po krásny prášok na ľade – pri každom oblúku cítiš ľadový spodok – proste mňamka. Na záver dostávame krásny sňah a ideme na bázu.

3_baza_res

Štvrtý deň jazdenia dostávame hlavného guida Timtoma. Keďže je trošku pod mrakom, tak sme ráno len dve skupiny. Snažia sa náš opäť dať dokopy s americkými vrecami ale po dôraznom upozornení sme späť s rakušákom a nemčúrom. Roman hneď na prvom nástupe, kde je treba skočiť z preveja a ustáť to zabudne na druhú časť a dáva krásny asi 20metrovy výpredaj. Jebnuť full speed na ľad a neustáť to stoji zato… Vcelku si “najebal” rebrá a jeho brzda odchádza do večných lovísk. Nevadí ideme jazdiť ďalej na nové miesto, kde Timtom vyťahuje krásne jazdičky plné prachu skoro po kolená. Pláničky, žľabíky, stromčeky všetko je na programe – dole čaká vrtuľa, takže to priblblé čakanie, čo sme zažívali sa neopakuje. O 14:00 sme späť na báze, bo si chceme ušetriť jazdenie aj na ďalšie dni. A Romanesku fakt potrebuje oddych po tej ľahkej “rozjebávke”.

Poobede ideme na exkurziu do Big City of Haines – motkáme sa prístave a keď začne byt hnusná zima, tak zalezieme do baru. Nákup potravín sme opäť dáko nezvládli. V stredu je nádherne. Roman si dáva deň voľna a preto letíme do ďalšej oblasti. Hneď prvá jazdička je nádherná, z preveja 2-3m skok do mäkkého kolenového sňahu a potom pláničkami dolu. Keďže náš vodca je kanadský redneck, tak nás pripraví o ďalšiu jazdu. Dostáva strašný pičung a čuduj sa svete hneď je pre nás pripravená heli a ideme na dve nádherné jazdy plne krásneho voňavého super suchučkého sňahu. Namiesto Romaneska sme dostali chalaniska z Vancouver BC. Masár jak hovado, vcelku nakladá čo sa tomu dá… Štyri pekné jazdičky ale sme hladní a chceme viac. Žiaľ nedá sa a tak nás dotiahnu domov.

Snažíme sa im vysvetliť našu situáciu – samozrejme s úsmevom na perách. Večer sa dávam do krásnej kómy a ráno sa zobúdzam v terchovskom pyžamku – ani zima mi nebola :-)  Ako sa ráno ukazuje môj bitching around sa oplatilo a sme v tretej skupine s chlapom, ktorý sa volá Happy a robí heliguida 20 rokov. Ideme osvedčená grupa my, rakušák, nemčúr a kanaďan.  Happy je pravý masár – naťahuje nás na krásne strmé jazdy, ak náhodou niekto išiel pred nami, tak nás navedie na krásny, nový, voňavý, nerozjazdený sňah… Heli je pri nás vtedy, keď má byť a tak skoro vôbec nečakáme. Sedem krásnych dlhých jázd, niektoré sú najstrmšie čo som kedy išiel. Happy vyťahuje z klobúka jazdy o ktorých sa mi ani nesnívalo… Strmé, plné super ľahučkého prachu proste, brrr brekeke.

11_vyhlady_na ihrisko_res

Romanesku sa v štvrtej jazde “rozjebáva” ale na komplet. Videl som ako si to jebal asi 100 potom sa mu rozišli nožičky a zmizol z obrazu. Chalani ho našli rozsekaného na maderu – najprv 20 metrov robil gymnastické cvičenie – hlava, nohy a potom ho takt vypralo, že lyžičky ledva vytiahol zo sňahu. Asi 15 minút sa Roman the Snowman zbiera… Čo je horšie jedno viazko poslal do večných lovíšť. Za chvíľku prilieta vrtuľa s jeho druhými lyžami a ideme ďalej žiť nádherný sen… Dávame ďalšie tri dlhé jazdy – dve sú fakt strmé, strmé a hlavne nerozjazdené.  Človek tu nechce padnúť – dávať hlava nohy 500 výškových po ďalšiu policu asi nie je žiadna slasť. Ráno chalani videli chlapa letieť asi 200 výškových v mieste, kde by som to fakt nechcel – vytrkalo ho na rebre a svoj krásny pád nakoniec okorenil asi 5 metrovým letom cez odtrh…

Posledná jazdička je sweet a sexy. Happy nás ďalej robí šťastnými – na svahu, ktorý na prvý pohľad vyzerá rozbitý na komplet pre náš vyčaroval nové lajničky. Každý je dole nadšení a rozmýšľame o ďalšej jazde. Viac sa už ale nedá bo lietajú len do 18:00 a keď nasadáme do vrtule, tak je 17:45. Sme vysmiati od ucha k uchu, ako keď malé decko zavrú do hračkárstva. Opäť sa raz ukázalo, že platí pravidlo – hlúpi majú šťastie

Bolo jazdenie ako má byť – strmé, prach po kolená, nové lajny – brrr brekeke  – skoro tak dobre ako sedieť v robote a klikať myšou.  Ráno máme čas aby sme stihli par jázd ale Roman the Snowman je rozjebaný na lečo – rúčkou fakt ledva hýbe a rebra ho bolia aj pri bežnom dýchaní a tak sa len motkáme po báze, sedíme v krčmičke a čakáme na čas odchodu z rozprávky. Späť do krásnej reality sa dostaneme v nedeľu na obed…

Ondro

16_cakanie_na_vyvoz_res

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

CAPTCHA Image

*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

*